Ukážky z knihy

Krásno nad Kysucou prechádzka storočiami

Prečo sa Krásno začalo volať Krásno
Dlho som uvažovala ako to všetko začalo. Bol máj, keď sa príroda prebúdzala k životu. Sedela som na lúke a premýšľala. Zavrela som oči a predstavovala si život
v minulosti. Pasúce sa ovce, bezstarostne deti behajúce po lúkach. Ten šťastný smiech mi neschádzal z mysle. A hlavne vôňa jarných kvetín. Všade naokolo nádherná príroda a čistá voda…nájdete v nej aj raky a množstvo rýb. No ako by ste nazvali toto miesto?
Ako premýšľam, tak premýšľam, stále mi to vychádza krása, krásne, prekrásne, krásny, krásna…či estetická kategória krásno. No jasné! Krásno.
Niekde som čítala, že na mieste, kde stojí dnešná obec Krásno, kedysi bývali vraj cigáni. Bol tu niekde prechod cesty brodom cez Kysucu. Pri brode vraj býval jeden cigán.
Na stále otázky okoloidúcich furmanov, ako sa má, odpovedal, že „krášne“. Z toho vznikol dnešný názov obce Krásno.
Áno, jednoducho musí sa volať Krásno, pretože je to prenádherný kus sveta. Nenadarmo sa tu (na Kysuciach) rodia básnici, maliari, speváci. Stačí sa len poobzerať
a uvidíte, že aj vy budete mať chuť urobiť niečo veľké. Má to však jeden háčik, nie každý má takúto výsadu. Ľudské oči vidia len to, čo chcú a mnohé veci prehliadajú. Stačí ak budete mať čisté srdce a jasné oko a uvidíte veci o akých sa vám nesníva. A dokonca aj vtedy, keď okolo budete cítiť smrad z výfukov a bude vás vyrušovať neustále vyzváňanie mobilov. Technika jednoducho napreduje, ale predstavte žeby to mohlo byť inak….

Kalinovský cintorín
Významný archeológ Dr. Anton Petrovský–Šichman pôsobiaci v Považskom múzeu v Žiline robil mnohé výskumy a rád chodil priamo do terénu. Vybral sa aj do Krásna nad Kysucou. Rozhodol sa tak preto, že vychádzal z názvu Kalinov–Kalinovec–Kalina. Všetko príbuzné názvy. Ukrajinským kozákom sa na hroby sadil kvet kalina, Dr. Petrovský-Šichman bol toho názoru, že by mohol byť názov Kalinovec, pamiatkou na tento zvyk spred tisíc rokov. Preto sa do tejto časti Krásna vybral hľadať mohyly, teda hroby. Výskumy v Krásne robil v rokoch 1960-1961. Preskúmal však len dva útvary (pripomínajúce mohyly),
z objavených dvadsiatich. Pri práci mu pomáhali krásňanskí žiaci. Očitá svedkyňa si pamätá, že sa v hroboch našli úlomky kosti a keramiky. Na Dr. Petrovského-Šichmana si pamätá ako na milého človeka zapáleného pre vec. Archeologický výskum v Krásne sa zastavil s tým, že objav len pripomínal myhyly. Ďalší archeológovia nepátrali ďalej, takže pravda je niekde uprostred. Aj dnes vidno pár mohylovitých útvarov, neboli zastavané, ako si niektorí autori chybne mysleli.

Jedalníček
Jedálny lístok Krásňanov bol chudobnejší, obsahoval len potraviny, ktoré si sami dopestovali. Medzi takéto potraviny patrili zemiaky, obilie, kapusta, z ovocia jablká, hrušky. Chovali domáce zvieratá, takže bežne mali doma čerstvé mlieko, maslo, syr, niekedy bryndzu.
Na raňajky si pripravovali hlavne „mrváne“, „mrvance“ (múka s vajíčkom) alebo „osušky“
(z varených zemiakov s múkou, potreté maslom). Obed pozostával zo slivkovej alebo strukovinovej polievky. Najčastejšie sa varila polievka hrachová a fazuľová. Chutným jedlom boli tiež rezance, na ktoré sa robila posýpka z krupice opraženej na masle. V pánskych rodinách sa varila kôprová omáčka s volským okom, bola to skutočná lahôdka. Varili ju najčastejšie pre notára. Večerali skoro vždy varené zemiaky s múteným mliekom.
Obľúbeným jedlom bol aj domáci chlieb potretý masťou.
Tradičným jedlom v Krásne boli „pražence“. Jednalo sa o veľmi skromné jedlo, ktoré sa pripravovalo z hladkej múky alebo kaše. Do viacej vody sa pridávala už spomínaná kaša alebo hladká múka. Po uvarení sa pridávalo maslo a mlieko. V iných častiach Krásna sa
volali „fučka“ (Gavlasov) alebo „pražence“ (Kalinov).